ROZPRÁVKY
ŠŤASTNÝ KONIEC
Vlk z rozprávky O troch prasiatkach si jedného dňa prezeral rozprávkovú knihu. Najviac ho zaujala rozprávka O siedmich kozliatkach. Hneď sa do nej začítal. Už po prvích vetách si pomyslel:-Fíha, ten vlk sa má oveľa lepšie ako ja. Kozliatok je až sedem, iste majú chutnučké, mäkučké mäsko. Moje prasiatka sú len tri a navyše, jedno z nich je zbytočne múdre a vždy mi prekazí všetky moje plány,-zahundral a pohladkal si hladné bruško. Potom sa vyvalil pod strom a rozmýšľal o tom, akoby mu bolo dobre v rozprávke O sledmich kozliatkach. Rozmýšľal, rozmýšľal až zaspal. Odrazu stál pred domčekom s kozliatkami a klopkal na vrátka:- Kozliatka, kozliatka, otvorte vrátka, to som ja vaša mamička. Kozliatka otvorili a vlk ich všetky zjedol. Vlastne, nie všetky, jedno sa mu nepodarilo nájsť. Ako neskôr zistil, bola to veľká chyba. Práve to posledné kozliatko ho prezradilo. O chvíľu nad ním stála nahnevaná mama koza a chystala sa mu vybrať z brucha svoje kozliatka. -Nie, nie!- zakričal vlk tak hlasno, až sa zo sna prebudil. -Uf, naštastie to bol iba sen. Už nikdy nebudem závidieť vlkom z iných rozprávok, -vzdychol a utrel si pot z čela. Potom sa pozrel na knihu a dodal:- A nabudúce si každú rozprávku prečítam až do konca.
ZAJAČIKOV DOMČEK
Žil raz jeden malí zajko, ktorý nemal domček. Bol smutný, že nemá dom a tak sa rozhodol, že si nejaký domček postaví: našiel slamu, drievka a daľšie potrebné veci. VVkopal jamu, vystlal ju, spravil dvere a mal dom hotový. Bol to ešte hlúpy zajac, ktorý žil pred storočiami. Dnešné zajace si už robia nory, a nekopú ich desaťročia ako náš zajačik, pretože dnešné zajace používajú iné techniky, ktoré netrvajú dlhe roky.
PONÍK Z DEDINY SNOV
Bol raz jeden poník menom Pinko. Pinko bol dobrý a poslušný poník. Mal však jedno želanie, chcel sa dostať k dúhe a vziať si s nej farby modrej na chvost, červenej na hrivu a zo žltej na telo. Keďže Pinko bol iba biely, chcel byť farebný. Raz sa mu snívalo, že k nemu došla víla z dediny Snov a opýtala sa ho: Čože je tvoje želanie milí Pinko? Odkial poznáš moje meno? opýtal sa Pinko. No, viem mená všetkých poníkov ktorý majú tajné želanie. Dlho si si svoj sen tajil a tak ti ko splním, dám ti krídla, ale iba biele... Hurá!!! Och to sa mi iba snívalo, no čo už idem si zaletieť von... Počkať! zaletieť! Ja mám krídla!!! Hurá!!! Poník zaletel na dúhu a aj do dediny Snov. Tá víla ani nik iný tam nežil. Pinko presťahoval svojich poníkov a žili si štastne.
ČERT A JEHO SYN
Čert mal jedného syna. Ten syn bol veľmi zlý, ako čert! Mal ten syn jeden kyjak a kyjakoval s ním do rána. Kyjakom sekal sem a tam až sa poranil. Čerta to bolelo a už nikdy sa kyjaku nedotkol. Od vtedy čerti nie sú taký zlí.
Webová stránka byla vytvořena pomocí on-line webgenerátoru WebSnadno.cz